S ďalekohľadom po Vysokých Tatrách – Satan

Po dlhom rozhodovaní kam ďalej, sme sa tento krát rozhodli zdolať vrch, ktorého názov vypovedá o teréne, ktorý nás tam čakal. Zo začiatku sme mali trochu nahnané, no cieľ je cieľ a keď sa raz zvolí, nemôžeme od neho ustúpiť. Takže opäť sme nabalili batohy, obuli našu turistickú obuv, zobrali ďalekohľady a vyštartovali smer Štrbské Pleso, kde sa náš výstup začal. Ideme na vrch Satan, ktorého výška je 2422 metrov nad morom.

Po dlhej jazde na Štrbské pleso sme si nemohli odpustiť 5 minútovú zástavku na dobrú bylinkovú pálenku. Treba sa pred výstupom zahriať a vôbec nevadí, že je 30°C. J Prvé kroky zo štrbského plesa vedú na to Popradské. O tom, že tam stojí vláčik, ktorým sme sa viezli, sme radšej ticho mlčali…

Na Popradskom plese sa stretávame s našim horským vodcom, predsa len výstup na Satan je trošku náročnejší a potrebujeme tam pomoc odborníka. Tam nakladáme laná a všetko potrebné k bezpečnému výstupu. Hor sa, hej sa… ideme na to.

Začíname šliapať a už to berieme vážne. Nie je cesty späť, čo sme si zvolili, to máme. Hlave, že máme ďalekohľad aby sme mohli sledovať krásnu prírodu.  Zo začiatku cesta nie je náročná, klasický stupáčik do kopca, nič extra. Po ceste obdivujeme prírodu a sledujeme náš cieľ, ktorý sa ako keby stále vzďaľuje.

Dostaneme sa až pod Hincové pleso. Tu sa osviežime, dáme jeden „lepeňák“ nech naberieme silu na náročnejší výstup a pokocháme sa okolím. S ďalekohľadom v ruke sledujeme kamzíky, ktoré behajú po skalách. Je to skvelý pocit, keď si predstavíme, že za pár minút budeme po tých skalách behať aj mi. J

Pár minút ešte trvá ľahký terén, tak šliapeme smejeme sa a debatujeme o všetkom možnom, čo nás len napadne. Prevažne o tom, aký bude ten výstup jednoduchý. Keď sa z diaľky pozeráme na Satan, nevidíme žiadnu prekážku. Už, už nech sme hore.

Prvý studený pot nás oblial keď sme sa dostali k prvej skale, kde náš vodca víťazoslávne zahlásil „dobre chlapci, ideme na to“. V tomto momente sa Satan vzdialil na dĺžku Bratislava – Košice. Keď som si predstavil seba ako sa hompálam na lane, nebolo mi všetko jedno. Predsa len v takomto akčnom lezení nie som najväčší expert…

Pán vodca nám ale všetko vysvetlil, dával na nás pozor a pomáhal nám pri našom krkolomnom lezení na tento vrch. Po pár minútach som sa do toho dostal a nabral som toľko sily, že by som zdolal K2 za 5 minút. J

Lezenie dalo zabrať. Zdolali sme pár skál, no hlavne som pri tom asi prvý krát nemyslel na prácu a naplno som si užíval skaly a okolie. Nakoniec ale prišlo to najlepšie. S akčným výrazom a.k.a. Vertical limit sme sa dostali na vrchol.  Ten výhľad stál za všetky drobné. Klasicky ako na každom vrchole sme zobrali do rúk  ďalekohľad a hodinu sme obdivovali okolie. Tu už náš pán vodca pochopiteľne strácal nervy J, tak sme sa rozhodli, že je najvyšší čas s vydať na cestu smerom dole.

Ha! A to bol gól…

 

Tento obsah bol zaradený v Nezaradené. Zálohujte si trvalý odkaz.